O mne

Príčina je jasná: pochádzam z rodiny horolezcov a amatérskych KRAJČÍROV. A volám sa Sabová, čo pochádza z maďarského slova „krajčír“. To už len na dofarbenie. Môj otec šil horolezecký materiál, spacáky, bundy aj batohy pre horolezcov, mamka nám deťom šila oblečenie a babička zase slovenské kroje. Jej otec bol najväčší obchodník s látkami svojho času na východe Slovenska. A ako to tak býva, postupom času sa tieto gény prejavili aj u mňa. S lezením som síce už skončila pred pár rokmi, ale o to viac som sa začala venovať šitiu. A to začalo ako? Príbehom KRKU…

Čas a náhoda postihuje všetkých a tak aj tento príbeh začal zhodou okolností… Začiatky mojej snahy haliť krky svojho okolia prišli s jednou veľmi dávnou zimou. Trebalo niečo na prkno, skialpy, beh… Brácho schytal jeden z prvých prototypov spichnutých rukou a hovorí: „Počuj to aký dobrý výmysel, taká blbosť, choď do toho, vylepšíš to, môžeš predávať – v jednoduchosti je krása, ale treba mať príbeh“. Ako inak som sa mu vysmiala, že na mňa a moje šitie je určite tak niekto zvedavý. Brácho to vtedy nazval „prehnanou slovenskou skromnosťou“ – a to som žila už 15 rokov v Čechách. Takže nastalo obdobie  kreatívneho ticha, zaberala ľavá hemisféra a pravá vzala dovolenku. Ale to len do času, než prišla ďalšia inšpirácia v jednej stope s legendou ročníku 1970. Vznikol prvý prototyp motorkárského nákrčníku a potom hromady ďalších. Potreba haliť krky svojho okolia sa zase prejavila, len v inom štýle. Ja som sa vybláznila, okolie potešilo. Ale pravá hemisféra už neostala ticho a tak trebalo tvoriť. Zameranie na krky po tých rokoch – to už bolo dosť osobné. Takže keď som práve nevedela, kade do toho, ale vedela som, čo sa mi páči, tak zase prišla ona zhoda okolností v podobe švagrinej. Ukázala mi fotku toho istého, čo som mala v hlave, s prosbou, či by som ušila pár kúskov pre jej sestry. A prvé chustečky (šatko-šále) boli na svete. Teda ono ich už na svete určite je celá hromada, ale totie naše, tie majú za sebou tento príbeh. Príbeh o tom, že viac šťastia je v dávaní než v prijímaní, príbeh o čase hľadania a čase zmierovania sa so stratou, o čase trhať a o čase zošívať…

Tak to je začiatok. A pokračovanie? Hádam niekedy nabudúce. Napríklad v mojom blogu?